Photosynthetic response of European beech to atmospheric and soil drought

Príspevok sa zaoberá skúmaním fyziologických reakcií buka na atmosférické a pôdne sucho. Skupina šiestich bukov bola zavlažovaná počas vegetačnej sezóny 2012, pričom druhá skupina bukov (kontrola) bola ponechaná v prirodzených pôdnych vlahových podmienkach. Počas experimentu bola pozorovaná viac než 45 dní trvajúca perióda, kedy sa zrážková voda nedostala na povrch pôdy. Potvrdili sme silnú závislosť rýchlosti asimilácie (PN) na prieduchovej vodivosti (gS), čo dokazuje, že otvorenosť prieduchov bola hlavným limitujúcim faktorom priebehu asimilácie CO2. Štatisticky významné rozdiely gS medzi skupinami boli potvrdené len počas posledného merania. Významné rozdiely v PN sa potvrdili pre dni, v ktorých sme zistili výrazné rozdiely vo vodnom potenciáli pôdy (ΨS). Počas týchto dní boli priemerné hodnoty PN pre zalievané stromy 1,9, resp. 3,3-krát vyššie v porovnaní s nezavlažovanými jedincami. Na úrovni primárnych fotosyntetických procesov (parametre fluorescencie chlorofylu) sme nezistili nižšie hodnoty kontrolných jedincov v porovnaní so zavlažovanými. Dlhodobý deficit vody spôsobil pokles vodného potenciálu listov (ΨL) kontrolných stromov. Potvrdili sme závislosť gS na ΨL pri kontrolných jedincoch, nie však pri zavlažených. Vplyv deficitu tlaku vodných pár (VPD) významne ovplyvnil gS len pri kontrolnej skupine. Počas dní, kedy poklesol ΨS, boli prieduchy nezalievaných jedincov zatvorené aj v prípade, že hodnoty VPD boli nízke. Takmer úplné zatvorenie prieduchov oboch skupín stromov bolo spôsobené nárastom VPD na hodnotu 1,2 kPa