Koncepcia kultúry v Lajčiakovom a Hanusovom myslení

Stať približuje filozofické koncepcie národnej kultúry Jána Lajčiaka a Ladislava Hanusa. Obaja autori patrili medzi originálnych mysliteľov, ktorí sa v prvej polovici 20. storočia zaoberali problémom filozofie kultúry na Slovensku. Dôraz je kladený na miesto filozofickej reflexie, v ktorej ideu kultúry Lajčiak a Hanus nahrádzajú diskurz zameraný na problematiku národa, rozvoja národného povedomia a reči. V tejto súvislosti sa kladie dôraz na miesto moderných vedeckých impulzov a evolúcie, respektíve európskej tradície a plurality. Stať súčasne analyzuje posun v hodnotení postavenia ľudu a dôsledkov romantickej idealizácie spoločenskej reality, ktoré boli v protiklade s potrebami a požiadavkami súčasnej spoločnosti. Priestor je venovaný kritike Lajčiaka a Hanusa pretrvávajúcej koncepcie národnej kultúry ako jednostranného modelu, v rámci ktorého boli iné koncepcie pokladané za neprípustné a škodlivé. Filozofické koncepcie Lajčiaka a Hanusa dokazujú diskontinuitu vývoja filozofie dejín kultúry na Slovensku. Filozofické koncepcie Lajčiaka a Hanusa súčasne dokazujú diskontinuitu vývoja filozofie dejín kultúry na Slovensku, pretože Hanusova koncepcia nadväzuje len okrajovo na Lajčiakove závery