Osobný automobilizmus na Slovensku v rokoch 1918 - 1938

Osobný automobilizmus je jeden z najvýraznejších fenoménov vystihujúcich civilizáciu a kultúru 20. storočia. Vo svojich raných začiatkoch bol vnímaný ako zbytočná a rozmarná kratochvíľa príslušníkov najvyšších spoločensko-majetkových vrstiev. Jeho význam bol postupne prehodnocovaný po prvej svetovej vojne a v medzivojnovom období sa začal profilovať ako pevná súčasť hospodárskych a kultúrnospoločenských štruktúr. Toto tvrdenie však neplatí všeobecne, pretože rozvoj osobného automobilizmu, ako aj celkovej motorizácie dopravy, bol do značnej miery determinovaný hospodársko-ekonomickou situáciou jednotlivých krajín. Na Slovensku bola situácia problematická. V dôsledku disproporcie hospodárskeho života, dopravnej infraštruktúry, ako aj rozdielov v sociálno-ekonomickom a kultúrnom zázemí obyvateľstva v porovnaní s českými krajinami, sa motorizácia na Slovensku rozvíjala v špecifických podmienkach. Nezanedbateľným celoštátnym problémom, s osobitným dopadom na Slovensko bolo tiež nastavenie motoristickej legislatívy a celkový postoj štátnej politiky k motorizmu. Napriek týmto skutočnostiam prenikli osobné automobily aj na Slovensku do celého spektra hospodárskeho a kultúrno-spoločenského života. Zmiernenie legislatívnych obmedzení, technické inovácie, a v neposlednom rade zníženie cien automobilov na prelome 20. a 30. rokov, boli osobitným spúšťačom pre relatívne dynamický nástup motorizácie aj na Slovensku. Napriek kvantitatívne nižšiemu rozsahu ako v západnej časti republiky, so sebou motorizácia paralelne prinášala napr. rozvoj služieb pre motoristov, zakladanie združení organizovaného motorizmu, či nástup a rozvoj motoristickej turistiky a športu. Okrem vyjadrenia sociálneho statusu či prestíže sa automobily začali postupne etablovať aj v praktickom, každodennom používaní. Je však potrebné zdôrazniť, že stále boli všeobecne nedostupným artiklom a situácia sa do a ani po roku 1938 výrazne nezmenila. Monografia je upravenou a obsahovo aktualizovanou verziou dizertačnej práce, ktorá bola obhájená v roku 2013 na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Za cieľ si kladie priblížiť kľúčové hospodárske a kultúrnospoločenské determinanty rozvoja osobného automobilizmu na Slovensku v medzivojnovom období, pričom nesleduje len limity, ale aj reálne možnosti a formy tohto rozvoja. Ťažiskové determinanty sú napr. dostupnosť osobných automobilov v kontexte hospodársko-ekonomických či sociálnych súvislostí a motoristickej legislatívy, dôležitými sledovanými faktormi sú tiež zázemie motoristických služieb a cestná infraštruktúra. Pri cestnej sieti je však viac kladený zreteľ na legislatívu a technické zabezpečenie štátnych ciest. Zo spoločenského hľadiska je pozornosť zameraná najmä na združenia organizovaného motorizmu, rozvoj auto-moto turistiky a športu, ako aj na postupné etablovanie sa osobných automobilov v každodennom používaní na osobitnom príklade živnostenských taxislužieb. Vyššie uvedeným témam sú venované dve kapitoly monografie. Osobitná kapitola sa venuje stavu spracovania témy v českej a slovenskej historiografii, v odbornej a čiastočne aj v popularizačnej spisbe. Okrem zdokumentovania zdrojov je cieľom danej kapitoly priblížiť posun v poznaní problematiky, a to od tradičného, možno povedať lineárneho uchopenia dejín osobných automobilov ako technických artefaktov, k ich ukotveniu v rôznych kontextuálnych prístupoch. Zároveň sa na tomto pozadí črtajú výskumné možnosti ďalších, dosiaľ dôsledne neprebádaných čiastkových aspektov tejto členitej a mnohovrstevnej témy. Na tomto základe si monografia nenárokuje na úplnosť vyčerpania problematiky. Predstavuje základnú historickú sondu, resp. náhľad do ťažiskových oblastí ovplyvňujúcich v medzivojnovom období na Slovensku, rozvoj jedného z najtypickejších fenoménov 20. storočia