Dusty visions

“V tejto práci som chcela dať do súvislosti vzťah medzi baníctvom a vývojom miest na území Slovenska. Zámerom bolo poukázať na priamu súvislosť historického vývoja previazaného s obdobím, v ktorom začala ťažba a prejavom dobývania podzemia na fyzickej podobe miest. Fenomén baníctva sa vyvíjal v rôzne v jednotlivých oblastiach. V práci som sa rozhodla zaoberať sa Prievidzou, ktorá síce má prívlastok „banícke mesto“, ale v jej katastrálnom území žiadnu baňu nenájdeme. A predsa baníctvo jej navždy zmenilo tvár. S banským priemyslom išla ruka v ruke modernizácia prostredia a ďalší priemysel. Mesto však nestíhalo kráčať s dobou v takom tempe ako štát nastavil a mnoho dôležitých faktorov, ako je zaobstaranie kvalitnej dopravnej dostupnosti či zázemie občianskej vybavenosti. V rýchlosti sa stihli vybudovať len sídliská a priemyselné objekty oddelené miestami bez jasného významu. Polovičaté realizácie vízií štátu, ktoré zmenili charakter prostredia natrvalo na prvý pohľad ublížili mnohým mestám. Tam kde ruka štátu v zbesilom 20. storočí nestihla zahrať nečakané ťahy je dnes síce atraktívnejšie prostredie pre turistov a návštevníkov, ale robí to taký rozdiel aj pre miestnych obyvateľov? Turisticky atraktívne skanzeny či romantické námestia by sme v Prievidzi darmo hľadali. Jeden skanzen je spravený z bane Cigeľ v Sebedraží pri Prievidzi, kde nás prevedú podzemím s prilbou a svetielkom pripevneným k pásu, ale dlhšie sa v tejto oblasti človek nezdrží. Návštevníci si možno zájdu k Bojnickému zámku a do ZOO. Prievidza je však neviditeľným miestom na mape. Jej romantický charakter je pochovaný obchodnými centrami a panelákmi T05 a T11, ktoré nahradili vily a domy. V panoráme vidíme teplovodné potrubie a kde tu vytŕčajúci komín či halu. Na prvý pohľad generické priestory mesta s neurčitým charakterom evokujú pocity prázdna. Urbánna štruktúra je prepletená takými miestami. Na oko prázdne, no nesúce v sebe dôležitý význam pre mesto lebo uvoľňujú zaužívané chody, toky a procesy v meste často krát. Niektoré miesta, však vytesňujú akúkoľvek inú funkciu ako tú tranzitnú – tokovú. Sú len monofunkčnými deliacimi líniami v meste. Mesto, či už s historicky významným kontextom alebo nie, nesie v sebe znaky doby, ktoré sa snažíme prijať. V tejto práci som sa zamerala na také miesta, ktoré zohrávajú určitú rolu v meste, no častokrát je pre mnohých obyvateľov nepochopená alebo len ignorovaná. Sú to zvyšky, ktoré ostali po víziách no vnášajú do mesta niečo neočakávané a voľné. Sú to aj miesta tvoriace najbližšie okolie rušných ciest, ktoré zjazvili tvár mesta pre účel automobilovej či vlakovej dopravy. Zasiahli tak naše srdcia, a tie sa z toho ešte nespamätali, no možno nastal čas hľadať spôsoby ako zareagovať na tieto rany minulosti. Pozrieť sa povahu týchto miest a ich prínos, ktorý majú pre mesto, a aké priestorové možnosti otvárajú svojím charakterom.” Konkrétne nárožná parcela na Námestí Slobody môže byť označená ako vágne miesto, ktorého poloha je, však priamo v centre. Je pozostatkom asanácií v jadrách miest po 2. svetovej vojne. Na tomto mieste navrhujem kultúrne centrum."In this thesis I wanted to put into context the relationship between mining and the development of towns in Slovakia. The intention was to show a direct connection between the historical development linked to the period in which mining began and the manifestation of underground mining on the physical form of cities. The phenomenon of mining developed differently in different areas. In this thesis I decided to deal with Prievidza, which has the attribute of a "mining town", but no mine can be found in its cadastral territory. And yet mining has changed its face forever. The mining industry went hand in hand with the modernisation of the environment and other industries. However, the town did not keep up with the times at the pace set by the state and many important factors such as the provision of quality transport accessibility and amenities. Only housing estates and industrial buildings separated by places of no clear significance were able to be built in a hurry. The half-hearted realisation of the state's vision, which changed the character of the environment permanently on the face of it, has hurt many cities. Where the hand of the state failed to play unexpected moves in the frenzied 20th century, today there may be a more attractive environment for tourists and visitors, but does it make such a difference to local residents? Tourist attractive open-air museums or romantic squares would be futile to look for in Prievidza. One open-air museum is made of the Cigel mine in Sebedraží near Prievidza, where we are guided through the underground with a helmet and a light attached to a belt, but one does not stay longer in this area. Visitors may go to Bojnice Castle and the zoo. Prievidza, however, is an invisible place on the map. Its romantic character is buried by shopping malls and T05 and T11 apartment blocks, which have been replaced by villas and houses. In the skyline we can see a hot water pipe and where here a chimney or a hall protrudes. At first glance, the generic spaces of the city with their indeterminate character evoke feelings of emptiness. The urban fabric is interwoven with such places. Empty to the eye, but carrying an important meaning for the city because they unleash the established courses, flows and processes of the city often times. Some places, however, displace any function other than that of transit - flow. They are just mono-functional dividing lines in the city. The city, whether with a historically significant context or not, bears the signs of the times that we are trying to embrace. In this thesis, I have focused on such places that play a role in the city, but are often misunderstood or just ignored by many residents. They are the remnants left over from visions but bring something unexpected and free to the city. They are also the places forming the immediate surroundings of busy roads that have scarred the face of the city for the purpose of car or train traffic. They have struck our hearts, and they have not yet recovered, but perhaps it is time to look for ways to respond to these wounds of the past. To look at the nature of these places and the contribution they make to the city, and what spatial possibilities they open up by their character." Specifically, the corner lot in Liberty Square may be described as a vague place whose location is, however, right in the center. It is a remnant of the post-World War II urban core redevelopments. I propose a cultural centre on this site.