Biomarkery konzumácie alkoholu / Biomarkers of alcohol consumption

SÚHRN Pravidelná nadmerná konzumácia etylalkoholu je závažný medicínsky problém s výrazným presahom do viacerých oblastí spoločnosti. V rámci laboratórnej diagnostiky je dlhodobo diskutovanou témou využitie biomarkerov pre objektivizáciu príjmu alkoholu, optimálne s nadväznosťou na klinickú klasifikáciu chronického etylizmu. Okrem tradičných nešpecifických markerov, medzi ktoré patrí napríklad gama-glutamyltransferáza, hepatálne aminotransferázy, stredný objem erytrocytu, prípadne trombocytémia je aktuálne k dispozícii niekoľko potenciálnych markerov s vyššou diagnostickou výťažnosťou. Medzi prakticky využívané patrí fosfatidyletanol (PEth), karbohydrát-deficientný transferín (CDT), etylglukuronid (EtG) a etylsulfát (EtS). ABSTRACT Regular excessive consumption of ethyl alcohol is a serious medical problem with a significant overlap in several areas of society. Within the laboratory diagnostics, the use of biomarkers for the objectification of alcohol intake has been a long-discussed topic. In addition to traditional non-specific markers, such as gamma-glutamyltransferase, hepatic aminotransferases, mean erythrocyte volume, or thrombocythemia, several potential markers with higher diagnostic accuracy are currently available. Practically used include phosphatidylethanol (PEth), carbohydrate-deficient transferrin (CDT), ethyl glucuronide (EtG) and ethyl sulfate (EtS)