Digitálny Semper

Posledné desaťročie minulého storočia prinieslo veľa zmien - vstupujeme do veku informačného a tento akt so sebou prináša posuny, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú a formulujú aj architektúru. Prechod od priemyselnej spoločnosti k informačnej je prevádzaná procesom globalizácie, ktoré vyžaduje okamžitú komunikáciu a prináša nové vnímanie priestoru a času - hranice medzi týmito dvoma architektonickými kategóriami sa stále prelínajú. Čoraz častejšie meriame vzdialenosti v hodinách, nie v kilometroch, rastie rýchlosť prenosu informácie – môžeme byť v reálnom čase mentálne prítomní prakticky kdekoľvek na svete. Ako na túto situáciu reaguje architektúra a architektonický priestor vôbec? Ako sa mení predpoklad tvorby? Aké sú dôsledky týchto zmien pre architektonický priestor a pre architektonickú formu? Priestor je stále viac definovaný skôr udalosťami, než fixnými pozíciami objektov. Dôsledkom toho je oslabované tradičné chápanie architektúry, ako navrhovanie nemenných a definitívnych objektov. Postupne architektúra rozširuje svoje pole pôsobnosti a zahrňuje stále viac nemateriálnych aspektov