Slovak National Uprising

Zámerom diplomovej práce bolo priblížit dianie po roku 1945, kedy nastalo obdobie spomínania v spolocnosti, ktoré slúžilo ako terapia, politika a estetika. Práce na spomienkach sa postupne pretavili, okrem iných veci, do pomníkov, ktoré pôsobia proti kolektívnemu zabudaniu.Vznikli miesta spomínania, ktoré sa vztahujú na historické udalosti i na súkromné príbehy. Partizánske pomníky tak posiali krajinu, v ktorej majú pripomínat v podstate neprítomné. Znovuspomínanie si, tak dostáva na povrch opät zabudnuté informácie, ktoré vytváraním logických súvislosti tvoria štruktúru. Táto štruktúra podlieha zmene, ktorej dopomáha prepisovanie a prekrývanie sa informácií v jednotlivých vrstvách štruktúry. Ani umenie sa nevyhýba spomínaniu a zabúdaniu, tematizuje ich a vytvára si stratégie, medzi ktoré je zahrnuté aj prepisovanie. Média aj individuá prepisujú prázdne miesta minulosti v súcastnosti, zbieraním a skladaním mozaiky, ktorá dovoluje napísat si vlastnú identitu.The aim of the thesis was to bring events after 1945, when there was a period of remembrance in the company , which served as a therapy , politics and aesthetics . Work on the memories gradually morphed into , among other things , to the monuments that act against collective oblivion . Arise place of remembrance , which relate to historical events and private stories . Partisan monuments fill in the country which they have to remind essentially absent . Again remembering you and gets to the surface again forgotten information that creating a logical connection form the structure . This structure is subject to change , which helped by rewriting and overlapping information in different layers of the structure . Neither art does not avoid the remembrance and forgetting , and creates a theme of a strategy , which is included rewriting . Media and individual override blank sheets in the past, currently , collecting and composing the mosaic , which allows you to create your own identity.