Pomalými kamerovými jazdami v dvadsiatich minútach piatich scén videa, kompletne CGI renderovaného prostredia, nazvaného Areál univerzálnej latencie, mapujem alternatívny časopriestor zóny lokalizovanej na severozápadnom Slovensku. Minimalistická narácia autonómnej jednokanálovej videoprojekcie konfrontuje subjektivizmus s univerzálnosťou antropocénu, vanitas a spiritualitu s vierou konzumizmu v nekonečnú akumuláciu a simulakrá virtuality s absolútnou pravdou. Príbeh celej videopoémy je komunikovaný virtuálnym prostredím, hudbou a zvukovými ruchmi. Táto diplomová práca prezentuje fragment mojej snahy o zaznamenanie morfológie špecifického miesta, prostredníctvom ktorého, ako zo samotného názvu vyplýva, nedopovedane alebo nevyslovene poukazu...